Hudobný chameleón David Bowie ožil v muzikáli

Na jeden deň by sme mohli byť hrdinami. Tak znie úryvok z azda najznámejšej skladby Davida Bowieho s názvom Heroes. Na festivale Drama Queer sa mala uviesť inscenácia Mariána Amslera, ktorá nám približuje vnútorný svet nezabudnuteľnej legendy.

Jedným z posledných projektov, ktoré David Bowie dokončil pred svojou smrťou, bol muzikál Lazarus, inšpirovaný sci-fi románom Muž, ktorý spadol na Zem od Waltera Tevisa. Kniha sa v roku 1976 dočkala aj filmovej adaptácie, pričom kľúčovú postavu stvárnil práve Bowie. Išlo o mimozemšťana Thomasa Newtona, hľadajúceho záchranu pre obyvateľstvo svojej domovskej planéty. Na Zemi sa však Newton veľmi rýchlo zapletie do milostných vzťahov a netrvá dlho, kým pre kruté zážitky a pocit nepochopenia prepadne alkoholu.

Muzikál je zasadený do newyorského bytu, kde Newton pripútaný na lôžko len sleduje televíziu a popíja gin. Počas predstavenia stretne niekoľko skutočných aj fantastických postáv. Obecenstvo nevie určiť, či ide o sériu spomienok, sondu do jeho podvedomia alebo delirické stavy spôsobené alkoholom. Newton tak môže zosobňovať mimozemšťana, ktorý tuší, že sa už nedokáže vrátiť na svoju planétu, ale aj psychicky narušeného človeka v zajatí halucinácií.

Na festivale Drama Queer sme mali vidieť aj inscenáciu režiséra Mariána Amslera. Ten uprednostnil hlbší výklad, podľa ktorého je Newton predovšetkým alter egom Davida Bowieho. Zosobňuje jeho vnútro, ale aj predtuchu, že smrť sa blíži.

Fotografia z muzikálu Lazarus, Foto: Patrik Borecký, Art-Sheep

Zoznámte sa, Ziggy Stardust

Názov Lazarus nesie aj posledná skladba zverejnená iba tri dni pred spevákovým skonaním. O jeho rakovine vedelo len veľmi málo ľudí. Bowie sa so svojou diagnózou vyrovnával najmä prostredníctvom hudby. Svetu chcel darovať ešte posledné dielo, ktoré sa napokon stalo jeho epitafom. Davidov dvadsiaty piaty štúdiový album s názvom Blackstar vyšiel na spevákove narodeniny 8. januára 2016. Získal množstvo ocenení a považuje sa za jeden z najlepších albumov dekády.

Tento úspech nikoho neprekvapil, Bowieho meno bolo celosvetovo známe už od sedemdesiatych rokov. Londýnčan sa vryl do pamäti hneď niekoľkým generáciám napríklad albumom Heroes z roku 1977. Skladba s rovnakým názvom zaznela v kultovom filme My deti zo stanice ZOO, v ktorom si spevák aj osobne zahral. O tri dekády neskôr sa pieseň pripomenula aj ďalším tínedžerom vďaka snímke Charlieho malé tajomstvá.

Pravidelné koncertovanie a účinkovanie vo filmoch však nebolo Davidovi vždy príjemné. Vytvoril si preto persónu, ktorá nevídaným zjavom mnohých priťahovala a zároveň poskytovala spevákovi spôsob, ako si zachovať vlastnú osobnosť. Ziggy Stardust ohuroval svojimi hrdzavými vlasmi, výrazným mejkapom a provokatívnymi kostýmami. Fanúšikom navyše vždy doprial nezabudnuteľné vystúpenia.

Fotografia z muzikálu Lazarus, Foto: Patrik Borecký, Art-Sheep

Zvedavosť či bisexualita?

Rokenrolový životný štýl sa nezaobišiel bez povestných zlozvykov. Užívanie kokaínu a striedanie sexuálnych partneriek bolo u Bowieho niekedy až na dennom poriadku. S manželkou Angie Barnett mali otvorený vzťah a obaja experimentovali. David viackrát priznal, že spal aj s mužmi, v priebehu rokov ale menil pohľad na svoju orientáciu.

V rámci propagácie Ziggyho Stardusta v roku 1972 vyhlásil, že je gej, hodilo sa to totiž k dojmu, akým jeho alter ego pôsobilo na ľudí. O štyri roky neskôr sa otvorene označoval za bisexuála, v čom ho podporovala aj manželka Angie. Ich vzťah napokon stroskotal, no David neskôr našiel šťastie po boku modelky Iman. Špekuluje sa, že Bowie nebol ani bisexuálom, podľahol len experimentom a divokým zábavám vtedajšej doby.

Hoci mu hedonický spôsob života nevydržal navždy, doplatil naň napríklad v roku 2004, keď počas koncertu v Nemecku dostal infarkt. Podarilo sa mu zotaviť sa bez následkov, napriek tomu však odvtedy vystupoval už len zriedka.

Muž, ktorý opustil Zem

David Bowie túžil po superschopnostiach, ktoré by mu pomohli vyrovnať sa so svojimi vnútornými neistotami. Maskoval ich aspoň nevšedným talentom a zjavom. K originálnemu výzoru mu prispel aj úraz z detstva a odvtedy rozšírená ľavá zrenička. Tento detail výstižne dopĺňal jeho chameleónsku schopnosť prispôsobovať sa rôznym štýlom hudby a vizáže.

Syn čašníčky a zamestnanca charity mal navyše obavy zo svojich génov. Roky sledoval, ako schizofrénia ničí jeho brata, až kým si nevzal život. Hoci Davida rovnaký osud nezastihol, nadmerná sláva a očakávania spôsobovali, že sa podobne ako postava Thomasa Newtona cítil nepochopený a sám.

Do smrti sa však držal svojich cieľov, ktoré si stanovil už na začiatku kariéry. Prvým bolo ovplyvniť kultúru svojej doby, čo sa mu podarilo. Ako druhé si spevák zaumienil, že chce fanúšikom pomáhať s objavovaním osobností, ktoré driemu v ich vnútri. A to sa mu darí dodnes, nech už je na akejkoľvek planéte.

Foto: Patrik Borecký, Art-Sheep

O autorovi/autorke /

dominica.chrastova@gmail.com

Ellise; Lilith//lyrics/