Kristián Németh: Pre videoart Mreže ma exkomunikovali z cirkvi

„Najskôr vymyslím koncepciu a potom k nej priradím vhodné médium,“ vysvetľuje Kristián Németh svoj spôsob tvorby, v ktorej najčastejšie využíva videá, fotografie, inštalácie alebo performanciu. V dielach takmer vždy kritizuje cirkev. Má s nimi negatívnu skúsenosť nielen ako gej, ale aj ako syn ženy, ktorú sexuálne obťažoval kňaz.

Výstava Coming out? bola v roku 2010 vaším sólovým debutom. Prečo ste v názve použili otáznik?

Keďže to bola moja prvá samostatná výstava, nazval som ju tak aj v rámci vychádzania na umeleckú scénu, s ktorým sa spájali isté pochybnosti. Takisto som tým vyjadril tému prác, keďže mali queer obsah.

Hlavne videoart Mreže zachytával moju vlastnú skúsenosť. V prvom ročníku na VŠVU ma zaujímalo, ako sa cirkev stavia k homosexualite. Išiel som preto na spoveď a na skrytý diktafón som nahral svoj dialóg s kňazom.

Čakal som, že bude mať negatívnejší prístup. Do určitej miery prejavil pochopenie, no predovšetkým mi hovoril veci, ktoré cirkev stále opakuje. Teda že spolužitie dvoch homosexuálov je hriech.   

Ako reagovali predstavitelia cirkvi na túto prácu?

Exkomunikovali ma. Dielo som dokončil ešte v roku 2009, keď som k nahrávke vytvoril videozáznam. V roku 2015 som s ním však išiel na prestížne bienále mladého umenia do Moskvy. Viaceré médiá písali o tejto výstave, takže sa obsah môjho videoartu dostal až k cirkvi.

Konferencia biskupov ma nekontaktovala priamo, napísala však oficiálny list o mojej exkomunikácii, ktorý zverejnila na svojej webovej stránke. O tomto všetkom som sa dozvedel od známeho až nejaké tri mesiace po zverejnení spomínaného listu.

V praxi to ovplyvňuje verejné prezentácie mojej tvorby. Napríklad v roku 2015 ma kurátor Dušan Kochol pozval s videoartom Mreže na OFF_festival. Istí ľudia sa mu však ozvali, že ak túto prácu vystaví, na ďalší rok už nedostane k dispozícii tie isté priestory. Nepriamo ich totiž spravovala politická strana KDH, takže tam bolo prepojenie s cirkvou. Keďže som nechcel, aby táto situácia nastala, dohodli sme sa, že vystavíme inú prácu, ktorá však bola voči cirkvi tiež kritická.  

Cirkvi sa vo svojej tvorbe venujete aj naďalej.

Áno, lebo neustále vykazuje problematické správanie a mám potrebu sa k nemu vyjadriť. V roku 2011 som vytvoril inštaláciu Let the Children Come to Me, v ktorej sa zaoberám osobným príbehom mojej mamy. Keď sa pripravovala na prvé sväté prijímanie, sexuálne ju obťažoval farár.

Pod fotografiu, na ktorej mama dostáva hostiu od daného kňaza, som umiestnil špeciálne upravené hostie s kvetmi ľalie. Na každej však jeden lupeň chýba. Ľalia znamená v kresťanskej symbolike nevinnosť. Chýbajúci lupeň predstavuje narušenie nevinnosti mojej mamy.

Prišlo sa na to? Bol ten kňaz potrestaný?

Nie. Dialo sa to začiatkom šesťdesiatych rokov, ten farár už nežije. Podľa toho, čo mi mama hovorila, takto obťažoval aj jej spolužiačky. Plánujem sa teda k tejto téme ešte vrátiť, nájsť dievčatá, ktoré sa v tom období pripravovali na prvé sväté prijímanie, a porozprávať sa s nimi o ich skúsenosti. Možno z toho vytvorím ďalšie dielo.

Ako prežívala vaša mama výstavu o tom, čo sa jej stalo?

Pred svojimi blízkymi o tom nemala zábrany hovoriť, ale trochu sa bála reakcie okolia. Vysvetlil som jej však, že podľa mňa je veľmi dôležité tieto veci zverejniť, aby ostatné obete zistili, že nie sú samy. Pochopila to a reakcie boli nakoniec veľmi pozitívne, hoci vyriešiť sa tá situácia už nedá, keďže daný farár už nežije. 

Pedofílii v cirkvi ste sa venovali aj v minuloročnej výstave The Very First Time. V čom sa odlišovala od inštalácie z roku 2011?

Obsah minuloročnej výstavy bol už všeobecnejší. Nenarážal som na žiadnu skutočnú udalosť, sústredil som sa na dieťa, ktoré má abnormálny prvý sexuálny zážitok, pretože ho nadobudlo s farárom. Aj názov výstavy odkazuje práve na toto.

Symbol ľalie sa tu opakuje rovnako ako v práci Let the Children Come to Me, ale v inej forme. Tentoraz som použil živé kvety, no odstrihol som ich hlavy, aby opätovne upriamili pozornosť na narušenie nevinnosti. Súčasťou výstavy bola aj performancia, chlapec dýchal na sklo a celé to malo sexuálny podtón.

Často používam aj sviečky, keďže pri sviatostiach ako prvé sväté prijímanie nesmú chýbať.  Ich deformáciou poukazujem na morálnu deformáciu cirkvi. 

Čo ešte kritizujete na cirkvi?

Podľa mňa je veľmi veľa vecí, ktoré sa dajú kritizovať. Môžeme spomenúť už len nedávnu  situáciu, keď trnavský arcibiskup nazval voľbu Čaputovej a Mikloška ťažkým hriechom. Zaujímavé je, že cirkev sa takto vyjadrila k týmto dvom kandidátom, ale napríklad Kotlebu, fašistu, neskritizovala. To je pre mňa absurdné a neviem to pochopiť. 

Cirkev sa navyše stále snaží dostať do politiky, ovplyvňovať ju. Aj keď sa politické strany vo vláde obmieňajú, stále sa snaží dostať k tým, ktoré sú na čele. V minulosti nadŕžala KDH, momentálne aktívne podporuje SNS.

Odzrkadľuje sa to aj v televízii TA3, kde v rámci spravodajstva často informujú o cirkvi. Predtým to tak nebolo. Kmotrík, majiteľ TA3, však SNS tiež podporuje a toto je jeden z dôsledkov.

Vnímate v spojení s cirkvou aj niečo pozitívne?

Určite. Môže sa zdať, že som úplne proti cirkvi, no som len proti jej negatívnym činnostiam. Samozrejme, cirkev predstavujú aj poctiví duchovní, ako napríklad Bezák, ktorý má prehľad o tom, čo súčasní veriaci aj svet potrebujú. Považujem ho za veľmi čestného človeka.

Pozitívom je aj humanitárna pomoc, ktorej sa cirkev venuje. Nechcem však negatíva vo svojich výstavách vyvažovať, na to sú iní umelci. Keď je niekde problém, treba naň poukázať, riešiť ho. Navyše, momentálne existuje celosvetový trend, že ľudia sa odkláňajú od cirkvi. Ak si teda cirkev neurobí sebareflexiu, príde o veľmi veľa veriacich.

Veríte v Boha?

Už nie. Vždy som s tým zvádzal boj, veril som v niečo, čo som však nedefinoval ako nejakého bradatého pána, ktorý sedí v nebi. Mám za sebou krst, prijímanie aj birmovku, no asi pred troma rokmi som si ukotvil v hlave, že som ateista. Nepredchádzala tomu žiadna konkrétna udalosť, išlo o postupný vývoj môjho premýšľania o svete, cirkvi a fungovaní sveta.

Ktoré výstavy vás najbližšie čakajú?

České centrum v New Yorku organizuje skupinovú výstavu s názvom Reflect What You Are. Od 4. apríla budem mať tri práce tam. Na jeseň nájdete moju tvorbu v šamorínskej synagóge, ktorá funguje ako galéria súčasného umenia, a tiež v trnavskej galérii Výklad.

 

Kristiánovu prácu môžete sledovať aj na Instagrame: ig: nemeth_kristian

 

O autorovi/autorke /

dominica.chrastova@gmail.com

Ellise; Lilith//lyrics/