Rehoľná sestra: Ak vám cirkev nedáva zmysel, nasledujte svoje svedomie

Jeannine Gramick

Jeannine Gramick

Sestra Jeannine Gramick sa v slovenských médiách objavila pred troma rokmi, keď ju pápež František spolu s pätnástimi LGBT ľuďmi pozval na audienciu do Ríma. Gramick tvrdí, že manželstvo môže existovať medzi ženou a mužom, medzi dvoma ženami aj dvoma mužmi. “Dôležitá je láska a oddanosť,” hovorí. Najväčšou prekážkou v prijatí LGBT ľudí sú podľa nej biskupi, ktorí nepočúvajú pápeža Františka. “A takých máte aj na Slovensku,” povedala počas diskusie v Bratislave. Na Slovensko ju pozvala Spoločnosť pre otvorené kresťanstvo 21. storočia.

 

Vaši rodičia sú Poliaci, ktorí odišli do Ameriky, kde ste sa narodili vy. Poliaci sú v Európe vnímaní ako jeden z najkonzervatívnejších národov, čo sa týka práv LGBT ľudí. Vaši rodičia boli tiež konzervatívni?
V Amerike nepremýšľame nad tým, kto je Poliakom alebo Talianom. Moja rodina je s LGBT ľuďmi v poriadku. Ja som jedináčik, ale moje sesternice a širšia rodina akceptujú LGBT ľudí.

Odmala ste boli presvedčená o tom, že byť teplým je v poriadku?
Keď som bola malá, ani som nevedela, že nejakí teplí existujú. Zistila som to až ako dvadsiatnička.

Čo ste si o nich mysleli?
Spočiatku som ich ľutovala, pretože som premýšľala tak, ako premýšľala aj spoločnosť v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Teda, že homosexualita je choroba. Potom som sa ale začala stretávať s teplými ľuďmi, čítať o nich a začala som si uvedomovať, že nie sú chorí a je to len mýtus. Moje názory sa zmenili po tom, čo som stretla viacerých teplých ľudí a čítala som veľa vedeckých článkov.

Myslíte si, že čítanie a štúdium by zmenilo názory aj iných kňazov a členov cirkvi?
Áno, a najmä by pomohlo, ak by osobne spoznali nejakých gejov alebo lesby.

Prečo ignorujú vedu a teplých ľudí?
Jedným z dôvodov je, že majú strach z čohosi odlišného. Je nepohodlné meniť svoje názory. Majú určitý pohľad na svet a nechcú ho meniť. Takže sa nechcú ani učiť. Ale my sa musíme neustále pokúšať týchto ľudí meniť.

Pred troma rokmi ste boli v Prahe na Dúhovom Pride. Počas jednej diskusie ste povedali, že cirkev a jej inštitúcie šikanujú teplých ľudí. Ako?
Kresťanské inštitúcie ako kostoly alebo školy by mali vystupovať proti šikane. To znamená proti tomu, aby sa z niekoho robili žarty a zosmiešňovali ho. A vždy, keď učiteľ uvidí, že sa niečo také deje, by mal zasiahnuť a opraviť toho, ktorý šikanuje, pretože veľa mladých ľudí kvôli šikane pácha samovraždy, čo je príšerné. Pred pár rokmi sa v amerických médiách objavili správy o mnohých teplých ľuďoch, ktorí spáchali samovraždy kvôli šikane. Kvôli tomu, že ich na Facebooku zosmiešňovali. Viacerí predstavitelia cirkví, nie katolíci, otvorene odsúdili túto šikanu, pretože často končila smrťou mladých gejov a lesieb. Katolícki biskupi vtedy nepovedali nič. Bola som veľmi nahnevaná.

Ako ich ale šikanuje samotná cirkev?
Tým, že nič nerobia. Nepostavia sa proti tým, ktorí šikanujú. Zostávajú ticho a nežiadajú spravodlivosť. Napríklad na Floride v meste Orlando pred pár rokmi zabili asi 50 teplých ľudí v nočnom klube. Katolícki biskupi sa k tomu vôbec nevyjadrovali. Až po pár týždňoch vyšli so stanoviskom, v ktorom však vôbec nespomenuli, že šlo o teplých ľudí. Boli to len ľudia, ktorí boli zabití v klube. Ale oni boli predsa zabití, preto, že boli teplí.

Pred troma rokmi ste sa objavili aj v slovenských médiách, pretože vás pápež František počas púte do Ríma pozval na návštevu. Spolu s pätnástimi teplými ľuďmi vás posadil dopredného radu počas audiencie. Myslíte si, že bol iba zdvorilý alebo to bol väčší odkaz LGBT ľuďom, že sú v cirkvi vítaní?
Určite to bol väčší odkaz. Napísala som pápežovi kto som a že mám so sebou aj pätnásť LGBT katolíkov, ich rodiny a priateľov. V minulosti som mala s Vatikánom problémy a on poznal môj príbeh.

Keď na Slovensku katolícka cirkev hovorí o spolužití dvoch mužov alebo žien, vždy to označuje za hriech. Hovoria o tom ako o nemennom fakte. Môže sa to zmeniť?
Zmení sa to. Možno už budeme mŕtvi, ale zmení sa to. Hovorím to preto, lebo katolícke učenie o sexualite sa v priebehu storočí neustále mení. Na začiatku, ešte pred svätým Augustínom, neexistovalo žiadne tabu okolo homosexuality. Do katolíckej cirkvi sa to dostalo spolu s gréckou filozofiou. Cirkev sexualitu do svojho učenia zahrnula až počas vlády svätého Augustína. Tvrdil, že muž so svojou ženou môžu mať sex len vtedy, ak z neho vznikne dieťa. A ak nevznikne, tak ide o hriech. Toto bolo učenie na prelome štvrtého a piateho storočia. Dnes už tomu nikto neverí. Ani ja. Vatikán ale neprizná, že učenie sa časom zmenilo. Nasledovali storočia, keď sa cirkev na morálnosť sexuálnych aktov pozerala len cez splodenie života. A ak tam žiadne splodenie nebolo, považovali to za hriech. V stredoveku do hry vstúpila láska. Začalo sa hovoriť o tom, že vo vzťahu manželov je okrem zámeru splodiť dieťa aj láska. No plodenie vtedy bolo stále dôležitejšie. Druhý Vatikánsky koncil, teda oficiálna cirkev, potom povedala, že plodenie a láska sú si rovné. Od tohto koncilu väčšina morálnych teológov zašla ešte ďalej. Tvrdia, že tradícia hovorí o plodení, teda o dávaní života svojej komunite. Sú tu však aj iné možnosti, ako dať život svojej komunite, než dieťaťom. Ak je láska medzi dvoma ľuďmi živená ich sexuálnym životom a ak im táto sexuálna láska pomáha, nabudí ich, aby boli produktívni, užitoční, kreatívni a vedeli prispievať svojej komunite, tak je to dobré. Väčšina súčasných morálnych teológov tvrdí, že láska nemusí byť len so zámerom splodiť dieťa, ak samotná láska je plodnou. A aj láska medzi pármi rovnakého pohlavia môže byť tvorivá.

Na Slovensku prebieha veľmi vážna debata o potratoch, pretože mnohí politici chcú zakázať potraty na požiadanie ženy. Keď som však hovorila s jedným kňazom, ten okrem potratov odsúdil aj používanie antikoncepcie. Nevedela som, že cirkev to stále vníma takto prísne.
Mal pravdu. To je oficiálne učenie. Ale napríklad v Spojených štátoch už tomu nikto neverí, nikto si to nevšíma. To je presne to, čo hovorí pápež František, že učenie sa nezmení, kým sa nezmení prax. Je to pravda, pretože v mnohých častiach sveta už sa to zmenilo. Pápež sa však stará o cirkev po celom svete, takže nestačí, aby sa zmenili cirkvi v Spojených štátoch alebo v Európe. Dôležitou vecou je svedomie. Ľudia ho musia počúvať. A ak naše svedomie hovorí, že vám to nedáva zmysel, nasledujte svoje svedomie. Toto je vlastne tradičné učenie katolíckej cirkvi o svedomí.

Viacerí kňazmi sú na Slovensku súčasťou hnutia, ktoré bojuje za zákaz interrupcií. Ste aj vy proti interrupciám?
Nie.

Prečo? V slovenskej katolíckej cirkvi je to vnímané ako jasný postoj, o ktorom sa nediskutuje.
Pretože verím, že žena má mať na výber. Nemám rada potraty. To, čo mám rada, je život. Niekedy je však dôležitejší život ženy. A ak to tehotenstvo nedokáže zvládnuť, tak ho jednoducho nedokáže zvládnuť.

Povedali ste, že množstvo kňazov zostáva konzervatívnych, pričom väčšina rehoľných sestier je naopak liberálnych. Podľa vás je to dôsledkom reformy na školách, ktoré ich vychovávajú. Nie je to však aj tým, že ženy sa k LGBT ľuďom celkovo stavajú priateľskejšie, možno preto, že sú viac empatické?
Ktovie. Myslím si, že ženy dokážu viac cítiť s ľuďmi, mať viac pochopenia a rešpekt k situácii, v ktorej sa ocitli. Nie sú také rigidné, chápu, že existujú rôzne okolnosti. Z výskumov vyplýva, že ženy majú menší problém s nejednoznačnosťou, než muži. Chápu, že veci nemusia byť biele alebo čierne, ale že existujú aj šedé zóny, ktoré sú kdesi medzi nimi.

Írske referendum o interrupciách skončilo ich legalizáciou. Jeden kňaz po referende povedal, že cirkev sa bude musieť zmeniť, pretože mladým nemá čo ponúknuť. Je zásadne proti právam LGBT ľudí a prakticky aj proti ženskej emancipácii. Súhlasíte, že sa musí zmeniť?
Súhlasím. Slovo cirkev sa zvyčajne používa len na označenie biskupov a kňazov, ale ja ho používam na označenie všetkých. Všetci sa musíme zmeniť, prijať realitu a to, že časy sa menia. A na základe toho musíme robiť zdravé, múdre a morálne rozhodnutia. Musíme žiť dnešnom svete a podľa toho, čo nám hovorí veda.

Zmena ale podľa vás nepríde od pápeža alebo arcibiskupov.
To musí prísť od ľudí.

Povedali ste, že ak by chceli LGBT ľudia striktne nasledovať oficiálne učenie Vatikánu, môže to byť pre nich nebezpečné. Ako?
Učí ich, že sú niečo menej ako heterosexuálni ľudia.

Ale oni predsa tvrdia, že sú si rovní, že ich akceptujú.
Nie, Vatikán tvrdí, že sú vnútorne narušení (angl. intrinsically disordered, pozn. aut.). A to znie naozaj zle. Znamená to, že sú menej ako ostatní. Nie sú dosť dobrí. Nenasledujte toto nepravé učenie. V budúcnosti sa totiž zmení. Jediné, na čo by sa mali sústrediť, je, že sú božie deti, majú svoju dôstojnosť a zaslúžia si od druhých rešpekt. Len preto, že je niekto iný, že má hnedé alebo čierne vlasy, z neho nerobí lepšieho človeka, ako sú tí s bielymi vlasmi. Niekto s modrými očami zasa nie je lepší než tí s hnedými očami. Takisto heterosexualita z ľudí nerobí hodnotnejšieho človeka, než sú homosexuáli alebo transrodoví ľudia. Každý sme predsa iný.

Takže by sme nemali stroho nasledovať učenie?
Mali by sme nasledovať učenie lásky.

Za šírenie tolerancie voči LGBT ľuďom vás cirkev potrestala…
…v podstate mi len povedali, že by som to nemala robiť.

Ale vy to stále robíte.
Áno. Poďakovala som im za doručenie žiadosti a povedala som im, že dobre, spýtali ste sa ma, či s tým nemôžem prestať, a ja som povedala nie.

A oni nič neurobili?
Mne nie. Šli za mojimi nadriadenými a tlačili na nich. Moja prvá komunita Školských sestier de Notre Dame mi povedala, že ak neprestanem, budem vylúčená. Zmenila som teda komunitu a šla k Loretánskym sestrám. Vtedy Vatikán začal písať listy Loretánskym sestrám. Písali im, že mi to zakázali a ak to budem robiť aj naďalej, budú ma musieť vylúčiť. Loretánske sestry im odpísali, že ďakujú za list, ale ja iba šírim evanjelium. Odkedy je vo Vatikáne pápež František, neprišli nám žiadne ďalšie listy.

Nie je ťažké šíriť toleranciu k LGBT ľuďom, ak stále hrozí, že Vatikán môže začať tlačiť na vaše nadriadené?
Dnes už žiaden tlak necítim.

Pápež František možno bude vedieť zmeniť cirkev zhora.
Čaká na nás. Hovorí, aby sme nečakali na jeho povolenie, a robili to, čo si myslíme, že by sme mali robiť.

O autorovi/autorke /

ria.gehrerova@gmail.com

Novinárka Denníka N.