Starnutie nie je trendy, no týka sa každého. Ako filmové umenie zobrazuje queer seniorov a seniorky?

Autorka textu: Kristína Aschenbrennerová / Foto: Archív FFI, Films Boutique

Text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2020

V programe Filmového festivalu inakosti bol tento rok hongkonský film Suk Suk, ktorý cez svoje postavy reflektuje minulosť i súčasnosť života staršej generácie homosexuálov.

Vzťahy ľudí po päťdesiatke ako ústredná línia filmu sú všeobecne stále zriedkavým javom, hoci práve preto kritizovaným. Aj v prípadoch, keď herecký predstaviteľ túto vekovú hranicu sám prekročí, jeho postava je buď neurčitého veku, alebo elegantne omladne. „Jeho“ nie je použité náhodou – partnerka je zdvorilo mladšia, a to aj o dve dekády. 

Na Zlatom jazere (r. Mark Rydell, 1981) s vtedy 76-ročným Henrym Fondom a 74-ročnou Katherine Hepburn, oprávnene jedna z klasík, varíruje pozornosť medzi párom dôchodcov a ich rodinou. Madisonské mosty (r. Clint Eastwood, 1995) a aj o necelých desať rokov mladší Lepšie neskoro ako nikdy (r. Nancy Meyers, 2003) či Manželská terapia (r. David Frankel, 2012) pokojne mohli svoju kampaň stavať nielen na hviezdach formátu Meryl Streep, Diane Keaton, Clint Eastwood, Jack Nicholson či Tommy Lee Jones, ale aj na fakte, že zobrazujú romantické vzťahy a problémy medzi postavami, ktoré sú pre romantické filmy (komédie) nezvyčajné.

Na to, aby ste si odvodili, že inak to nie je ani v rámci LGBTQ+ filmov, netreba ani len maturitu z matematiky. Starnutie prosto nie je trendy, hoci sa týka každého z nás. Môžeme sa baviť o (ne)atraktivite tela, o prístupe zobrazovania sexuality a sexuálneho správania sa vo všeobecnosti, ako aj o spôsobe, akým sú v mainstreamovom filme zobrazovaní muži a ženy (s tým súvisí tiež otázka zobrazovania lesbického sexu). Aj vďaka prítomnosti silných hereckých osobností, ktoré neraz zastávajú aj posty producentov a režisérov, sa tento stav mení. Keďže pre kinoprodukciu je stále rozhodujúci mladý divák, deje sa tak skrz hviezdy – idoly našich rodičov – a v oblasti televíznej – seriálovej produkcie. 

Takto v rokoch 2013 – 2016 britská ITV odvysielala seriál Vicious s legendami divadelnej scény a filmu Ianom McKellenom a Derekom Jacobim o vytrvalom a večnom hercovi Freddiem (McKellen) a Stuartovi (Jacobi), manažérovi baru na dôchodku. Seriál sa zameriava na ich vzájomný vzťah s intertextovými presahmi do života oboch hereckých predstaviteľov či reálií (Freddieho „najväčšia“ rola je zamestnanec kuchyne #4 v seriáli Panstvo Downtown), nevyhne sa starnutiu či smrti. Vicious je plný suchého až cynického humoru, vzájomného prekárania sa dlhoročných partnerov – v poslednej, druhej sezóne seriálu oslávia 50. výročie. Dynamiku zaslúžilého veku vo vzťahu k súčasnosti zastupujú vedľajšie postavy – Violet, ktorá neustále rieši online zoznamky, a mladý sused Ash. 

Pohľad na život seniorov s neskorým coming-outom a predchádzajúcim šťastným rodinným životom ponúkol cez vedľajšie postavy seriál Grace a Frankie, na ktorom sa pre streamovaciu platformu Netflix autorsky podieľala Marta Kauffman (napríklad Priatelia). Ako naznačuje názov seriálu, hlavnými hrdinkami sú Grace Hanson (Jane Fonda) a Frankie Bernstein (Lily Tomlin), no ich peripetie sa začínajú momentom, keď im ich manželia Robert (Martin Sheen) a Sol (Sam Waterston), partneri v advokátskej kancelárii, oznámia, že to už nejakú dobu spolu ťahajú a chceli by žiť spolu. Obaja muži tak doháňajú všetko, čo z gej života nežili naplno: brunche, „kariéru“ v muzikálovom divadle, spoločný pes. No zároveň stoja tvárou v tvár svojmu veku, diagnózam a ich plány ako právnikov na dôchodku zahŕňajú dovolenku na výletnej lodi rovnako ako spoločné hrobové miesto. Paralelne tak riešia obdobné problémy ako ich (teraz už single) manželky. Grace a Frankie však prelamuje tabuizáciu aktívneho sexuálneho života seniorov, hoci ju konfrontuje nástrahami tiel potrebujúcich osobitný prístup, či už v podobe vibrátora šetrného k zápästiam, alebo zdvihovej záchodovej dosky.

Archív FFI, Films Boutique

Oba seriály spája prítomnosť nielen hviezdneho obsadenia – prítomného aj vo vyššie menovaných filmoch –, ale hviezdneho gej obsadenia: Jacobi a McKellen vo Vicious a Tomlin v Grace a Frankie. Bez ohľadu na sexuálnu orientáciu hercov, oba seriály dávajú jasný signál podpory LGBTQ+ ľuďom, a to aj keď cez humor komunikujú normálnosť nielen sexuality, ale i starnutia. 

Filmový festival inakosti tento rok vo svojom programe uviedol hongkonský film Suk Suk (r. Ray Yeung, 2019) o dvoch mužoch, ktorí sa náhodou stretnú a zamilujú. Hoi je šesťdesiatnik na dôchodku, žije so svojím synom, nevestou a vnučkou a svoju sexuálnu orientáciu pred sebou už nejaký čas neskrýva. Taxikár Pak má po sedemdesiatke, má rodinu, dospelé deti. Hoi je preňho sprievodcom do neviditeľného sveta starších homosexuálov: do sveta klubov, sáun, diskusných skupín, ale aj lobingu za práva nielen pre mladých, ale aj seniorov (podpora pre gej-seniorský domov). Yeungov film však ide ešte o krôčik ďalej a ukazuje nahotu, intimitu prekračujúcu bozk a objatie v dlhšom než letmom trvaní. Telá pánov zobrazuje v kánone zvyčajnom pre mladých mužov, a to bez komického alebo hrdinského kontextu (Sylvester Stallone v jeho „návratoch“ k Rambovi, Rockymu a v sérii Expendables), ktoré by divákovi poskytli žánrový ventil. Naopak, Suk Suk svojho diváka necháva zaskočeného. Neospravedlňuje to, čo ukazuje. 

Suk Suk cez svoje postavy reflektuje minulosť i súčasnosť života staršej generácie homosexuálov v Hongkongu, no problémy, ktorým jeho postavy čelia, sú ľahko aplikovateľné aj za jeho hranicami. Film vychádza z knihy Oral History of Older Gay Men in Hong Kong: Unspoken but Unforgotten (Príbehy starších gej mužov z Hongkongu: Nevypovedané, ale nezabudnuté – pozn. red.; Travis S. K. Kong). Vypovedá o živote v čase po druhej svetovej vojne, keď bola homosexualita kriminalizovaná, keď bežné štandardy spoločenského a rodinného života prosto znamenali pre mužov a ženy jedinú schému: škola (keď to finančné možnosti a postavenie rodiny umožňovalo), zamestnanie, sobáš, deti. Medzi ľuďmi, snáď okrem umeleckých kruhov, neexistovalo povedomie o sexuálnej orientácii, o možnosti, že ich romantický a sexuálny život môže byť vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Paradoxne, toto obdobie je v súčasnej kinematografii zobrazované skôr cez mladých hrdinov (Ďaleko do neba, Skrotená hora, Milk, ale aj Meno v tvojom srdci a pod.), ktorí túto dobu žijú alebo na ňu spomínajú. Samozrejme, aj ich rola v diskusii o vzťahu cis-het časti spoločnosti k LGBTQ+ ľuďom je dôležitá. No vyšší vek postáv umožňuje jej účastníkom reflektovať vyrovnávanie sa s minulosťou, zžívanie sa s prítomnosťou (a deťmi odmietajúcimi prijať homosexualitu rodiča) a zároveň vnímať nielen potreby seniorov, ale aj dopady súčasných verejných rozhodnutí na budúcnosť.Dodajme len, aj Ben Yuen a Tai Bo (obaja cis-het) sú rešpektovanými hercami s päťdesiatkou, resp. stopäťdesiatkou filmov, Tai Bo je známy najmä vďaka rolám v kung-fu filmoch po boku Jackieho Chana, Samma Hunga či Cynthie Rothrock (tá je gej). Suk Suk tak rovnako ako západné filmy a seriály pracuje s efektom rešpektovaného herca ako tlmočníka idey, ambasádora.

O autorovi/autorke /

andrejkuruc@gmail.com

Queer Youth Slovakia.