„Zaplať, lebo ťa udám, že si teplý!“

V roku 1925 uverejnili viaceré bratislavské noviny článok o tom, ako „istý zvrhlý obchodník zviedol úbohého nevinného mladíka a pohlavne ho zneužil, ale polícia v tejto veci prísne zakročila“. Verejnosť očakávala jasné odsúdenie obchodníka a žiadala trest „za mreže ako divokú zver do klietky“. Ak by sa tento prípad nedostal do rúk, v tej dobe jednému z najpovolanejších, Imrichovi Matyášovi, zrejme by asi ostala v archívoch zachytená len jedna verzia pravdy. Bratislavský obchodník totiž veľmi dobre vedel, že Matyáš verejne vystupuje v prospech práv ľudí, ktorí sa „previnili“ tým, že sú „rovnopohlavne milujúci“, a tak ho požiadal o pomoc.

Hlas-sexuálnej-menšiny-Okienko-Jany-Jablonickej-Zezulovej
Reportáž o tomto prípade z roku 1925 vyšla Matyášovi v Hlase sexuální menšiny, prvom magazíne, ktorý „bojoval za odstránenie starého trestného zákona a zrovnoprávnenie homosexuálne založených osôb s heterosexuálnymi, a to pred zákonom, ako aj v spoločnosti.“  Vychádzal s prestávkami v rokoch 1931 – 1937.

Lákadlá obchodníka 

Vráťme sa však na začiatok, ako sa celá škandalizovaná udalosť odohrala.
Obchodník si na jednej zo svojich prechádzok všimol, ako ho pozoruje a neskôr sleduje akýsi mladík, ktorého predtým nestretol, a teda nemal odkiaľ poznať. Ten ho napokon oslovil a žiadal si od neho cigaretu a „jednu korunku“. Obchodník sa zľutoval, dal mu, čo požadoval, a tým bola pre neho daná záležitosť vybavená. Na jeho prekvapenie však na druhý deň mladík prišiel opäť, už rovno pred dvere jeho bytu a žiadal obchodníka, aby sa s ním porozprával „medzi štyrmi očami“. Ten netušil, o čo mladíkovi ide, a požiadal ho, aby na neho počkal v jeho obchode, kde sa porozprávajú.Tam už mladý muž vyštartoval na obchodníka s tým, aby mu požičal 100 korún a jedným dychom dodal, že „lepšie je bez vadenia peniaze požičať, než aby sa polícia o vašej náklonnosti dozvedela.“ Obchodník sa mohol kryť tým, že je ženatý, avšak obavy, že vyjde najavo jeho skutočná identita, prevážili, a žiadané peniaze mu dal. 

Nároky sa stupňujú

Jeho trápenie sa tým neskončilo a nemenovaný mladík svoje požiadavky zvyšoval. Pýtal si ďalšie peniaze, neskôr zisk z tržby, chodil k nemu na obed ako „pozvaný priateľ“. Votrel sa mu do bytu ako častý návštevník aj nocľažník, nosil obchodníkove obleky a za jeho peniaze si vydržiaval milenky. Vzhľadom na to, že mladík bol dobre informovaný o trestnosti homosexuality, spoliehal sa na to, že strach nedovolí obchodníkovi udať ho na polícii za vydieranie. Celá aféra už trvala viac ako pol roka, keď sa mladík rozhodol zájsť ďalej a začal si pomer s obchodníkovou manželkou, ktorá na to pristala. Finančne zdevastovanému a psychicky vyčerpanému obchodníkovi praskli nervy a jedného dňa sa rozhodol ukončiť toto trápenie a vyhodil vydierača „na dlažbu“. Na ďalší deň svoj čin oľutoval, keď zistil, že jeho prípad začala rozmazávať miestna tlač, isté noviny dokonca uverejnili jeho iniciály. V takom meste ako vtedajšia Bratislava nebol až taký veľký problém si obchodníka vypátrať. V zúfalstve, kedy obchodník premýšľal aj nad samovraždou, sa obrátil na Matyáša, ktorému rozpovedal celý svoj príbeh a ten sa prípadu zhostil ako skúsený detektív.

V bratislavskom podsvetí

Imrich Matyáš, Zdroj – archív Iniciatívy Inakosť

„Za krátky čas podarilo sa mi poznať dvoch priateľov vydierača,“ píše Matyáš. „Jeden z nich mi za 20 Kč prezradil, že oný mladík, ktorého X.Y. obchodník vydržiava, si klincom privodil poranenie na pohlavnom úde a pohlavnú chorobu dostal od istej prostitútky, ktorú si vydržiaval z peňazí
obchodníka.“ Po vyhodení sa totiž vydierač dostavil na políciu, aby udal
obchodníka a zároveň doložil potvrdenie od lekára, že je infikovaný pohlavne
prenosným ochorením a má poranenie na intímnych miestach, ktoré mu mal spôsobiť vydieraný pán. Toho si polícia nechala predvolať, dočasne uväznila a noviny zúrivo mohli písať o „nevinnom mladíkovi“ a „zvrhlom chlípnikovi“.
Pôvodne chcel ísť Matyáš rovno na políciu a tam svedčiť v obchodníkov
prospech, avšak ten sa obával toho, aby sa jeho meno ešte viac neprepieralo
v novinách a tým pádom neprišiel o živnosť a dobré meno. 
Matyáš sa teda rozhodol konať inak. „Musel som zabočiť na cestu inú. Zamiešal som sa do spoločnosti ľudí vydierača a našiel som ho. Pohrozil som mu, že oznámim polícii, čo o ňom viem a udám tiež, že nakazil ženu obchodníka. Vydierač, pretože som mal nezvratné dôkazy proti nemu a svedkov, cúvol a v prítomnosti dvoch osôb podpísal prehlásenie o úplnej nevinnosti obchodníka.“Následne prebehol súd, na ktorom obchodník predložil prehlásenie vydierača a obvinenie bolo zrušené.

Kedy to prestane?

Ak by ste chceli dopovedať príbeh a čakali, že vydierač bude mať problémy pre krivé obvinenie, nedočkáte sa. Sám Matyáš konštatuje, že ani noviny sa obchodníkovi neospravedlnili, ani neuviedli opravu alebo čokoľvek, čo by vnieslo viac objektivity do posudzovania tejto „aféry“. Celý prípad uzatvára slovami: „Kedy to prestane? Kedy konečne nevinnému uznajú jeho ľudské práva na život a šťastie? […] Homosexualita je prirodzená, nikomu
neškodná vnútorná biologická konštitúcia, nie je to choroba, nie je to
neresť, nie je to degenerácia, nie je to získateľné […] a nik sa toho nijak nezbaví.“

Záver svojej reportáže o tomto prípade z roku 1925 Matyáš uzatvára
výzvou k homosexuálne orientovaným ľuďom, aby sa zaujímali o svoje práva a svoju emancipáciu a aby dosiahli zrušenie paragrafu, ktorý trestal rovnakopohlavné styky a ktorý sa tak často zneužíval na vydieranie
ľudí.

Autor článku: Jana Jablonická-Zezulová

Článok bol publikovaný v magazíne QYS JAR18

Zdroj: Matyáš, Imrich: Hrůza §-u uhorského trestného zákona. In: Hlas
sexuální menšiny, ročník I, 1931, č. 7-8, s. 10-12.

O autorovi/autorke /

andrejkuruc@gmail.com

Queer Youth Slovakia.